4. Vzostup

Nezapletajte sa do siete, vy, ktorí túžite po poznaní, ale staňte sa vidiacimi!

Podľa večného zákona vás zaťažuje nezmeniteľná nevyhnutnosť odpykávania, ktorú nikdy nemôžete presunúť na iných. Čo na seba uvaľujete svojimi myšlienkami, slovami alebo činmi, to z vás nemôže sňať nikto, jedine vy sami! Uvážte, že inak by božská spravodlivosť bola len prázdnym zvukom a s ňou by sa na trosky rozpadlo aj všetko ostatné.

Preto sa osloboďte! Nepremeškajte ani hodinu a stanovte tejto nevyhnutnosti odpykávania konečnú hranicu! Úprimné chcenie niečoho dobrého, lepšieho, ktorému sa dostáva väčšej sily skutočne precítenou modlitbou, prináša vykúpenie!

Bez úprimného, pevného chcenia dobra nikdy nemôže nastať odpykanie. Nepretržite si bude potom to nízke samo vždy znovu dodávať novú potravu na ďalšie trvanie, a tým bude vždy znovu vyžadovať nové odpykávanie, bez prestania, takže tento stále sa obnovujúci dej vám bude pripadať ako jediná neprávosť alebo utrpenie! Je to akoby celá reťaz bez konca, stále znovu sa nadväzujúca, ešte skôr než sa mohlo rozuzliť to predchádzajúce. Potom nikdy niet vykúpenia, keďže je tu neprestajná nevyhnutnosť odpykávania. Je to ako reťaz, ktorá vás drží prikovaných k zemi. Pritom hrozí veľmi veľké nebezpečenstvo, že to pôjde ešte hlbšie nadol. Preto sa konečne vzchopte k dobrému chceniu, vy, ktorí ste doteraz na tomto svete alebo podľa vašich pojmov už na onom svete! Pri trvalom dobrom chcení musí nastať koniec všetkého odpykávania, keďže dobré chcenie, a teda konanie, už neposkytuje novú potravu obnovujúcej sa nevyhnutnosti odpykávania. A za takých okolností potom nastáva vyslobodenie, vykúpenie, ktoré samo dovoľuje vzostup k Svetlu. Dbajte na túto výstrahu! Niet pre vás inej cesty! Pre nikoho!

Tým však zároveň každý nadobudne istotu, že nikdy nemôže byť neskoro. Zaiste je to tak, ak ide o jednotlivý čin, ktorý potom treba odpykať, rozuzliť, ale v tom okamihu, keď sa prejaví vaše vážne úsilie o dobro, staviate medzník na koniec svojho odpykávania. Buďte si istí, že tento koniec raz prísť musí, a tým sa začne váš vzostup! Potom môžete radostne prikročiť k odpykaniu všetkých priestupkov. Čo vás potom ešte stretne, to sa bude diať pre vaše blaho a privedie vás bližšie k hodine vykúpenia, k vyslobodeniu.

Chápete teraz tú hodnotu, keď vám radím začať so všetkou silou s dobrým chcením, s čistým myslením? Neupúšťať od toho, ale primknúť sa k tomu so všetkou túžbou, so všetkou energiou! Pozdvihne vás to vysoko! Zmení to vás i vaše okolie! Uvedomte si, že každá pozemská životná dráha je krátkou školou, že odložením tela nenastáva koniec pre vás samých. Budete trvalo žiť alebo trvalo umierať! Trvalo vychutnávať šťastie alebo trvalo trpieť! Kto sa nazdáva, že pozemským pohrebom je a aj pre neho všetko odbavené, všetko vyrovnané, ten nech sa obráti a ide svojou cestou; lebo tým chce klamať iba seba samého. Zdesene bude potom stáť pred Pravdou a svoju cestu utrpenia bude... musieť nastúpiť! Jeho pravé ja, zbavené ochrany svojho tela, ktorého hutnosť ho obklopuje ako hradba, bude potom pritiahnuté, obklopené a pevne zadržané rovnorodým.

Vzchopiť sa vážne chcieť niečo lepšie, čo by ho mohlo vyslobodiť, povzniesť vyššie, bude pre neho ťažšie, ba dlho nemožné, pretože bude podliehať iba vplyvu okolia, ktoré v sebe neprechováva takú svetlú myšlienku, ktorá by ho mohla prebudiť a podporiť. Musí dvojnásobne trpieť všetkým tým, čo si vytvoril.

Z tohto dôvodu je vzostup potom oveľa ťažší ako v tele a krvi, kde putuje dobro vedľa zla, čo umožňuje len ochrana pozemského tela, pretože... tento pozemský život je školou, kde sa každému „ja“ dáva možnosť ďalšieho vývoja podľa jeho slobodnej vôle. Preto sa konečne vzchopte! Ovocie každej myšlienky dopadá späť na vás, tu alebo tam, musíte ho požívať! Tejto skutočnosti nemôže uniknúť ani jeden človek! Čo je vám platné, že sa snažíte strkať pred týmto faktom hlavu do piesku ako pštros? Dívajte sa predsa skutočnostiam smelo a priamo do tváre! Tým si to len uľahčíte; lebo tu sa môžete rýchlejšie dostať dopredu. Začnite! Ale s vedomím, že všetko staré musí byť vyrovnané. Nečakajte ako mnohí hlupáci, že vám šťastie hneď nato spadne dverami aj oknami do lona. Nejeden z vás musí možno uvoľniť ešte obrovskú reťaz. Ale kto preto váha, škodí len sám sebe, pretože mu to nemôže byť ušetrené ani odňaté. Váhaním si všetko len sťažuje a na dlhý čas azda i znemožňuje. Malo by mu to byť vzpruhou, aby nepremeškal už ani jednu hodinu; lebo až týmto prvým krokom začína žiť! Blaho tomu, kto sa takto vzchopí, bude sa od neho uvoľňovať článok za článkom. Bude môcť napredovať obrovskými skokmi, s jasotom a vďakou premáhajúc aj tie posledné prekážky; lebo sa oslobodzuje!

Kamene, ktoré pred neho navŕšilo jeho doterajšie nesprávne pôsobenie ako múr, ktorý musel brániť jeho napredovaniu, nebudú azda hneď odstránené, ale naopak budú pred neho starostlivo poukladané, aby ich spoznal a premáhal, pretože musí dokázať vyrovnať všetky chyby. No s úžasom a s obdivom uvidí čoskoro lásku, ktorá pritom okolo neho vládne, len čo prejaví dobrú vôľu. Cesta mu bude uľahčovaná s jemnou šetrnosťou tak, ako to robí matka dieťaťu pri jeho pokusoch o prvé krôčiky. Ak sú v jeho terajšom živote veci, ktoré ho potajomky ľakali a ktoré by radšej nechal trvalo spať... celkom neočakávane bude postavený priamo pred ne! Musí sa rozhodnúť a konať. Nápadne bude donútený to urobiť nadviazanými článkami reťaze. Ak sa potom odváži urobiť prvý krok s dôverou vo víťazstvo dobrého chcenia, osudný uzol sa potom uvoľní, on ním prejde a oslobodí sa od neho.

No len čo sa uzmierila táto vina, už k nemu v nejakej forme prichádza ďalšia, tiež sa takpovediac dožadujúc uzmierenia. Tak jedna za druhou praskajú obruče, ktoré ho sužovali a museli ho tlačiť nadol. Bude mu tak ľahko! A tento pocit ľahkosti, ktorý už nejeden z vás istotne dakedy zažil, nie je nijakým klamom, ale účinkom skutočnosti. Duch, takto zbavený tlaku, sa stáva ľahším a podľa zákona duchovnej tiaže sa vznesie do výšky, do onej úrovne, kam podľa svojej ľahkosti teraz patrí. Tak musí stále stúpať v ústrety vytúženému Svetlu. Zlé chcenie tlačí ducha nadol a robí ho ťažkým, dobré ho však povznáša nahor.

Aj veľký Majster Ježiš vám preto už ukázal prostú cestu, ktorá bezpečne vedie k cieľu; lebo hlboká pravda spočíva v jednoduchých slovách: „Miluj svojho blížneho ako seba samého!“

Tým dal kľúč k slobode, k vzostupu! Ako to? Pretože nedotknuteľne platí: Čo robíte pre svojho blížneho, to v skutočnosti robíte len pre seba! Pre seba samých, keďže podľa večných zákonov všetko bezpodmienečne dopadá späť na vás, dobro alebo zlo, či už teraz tu, alebo tam. Príde to! Preto je vám tým ukázaná tá najjednoduchšia cesta, ako máte chápať krok k dobrému chceniu. Svojmu blížnemu máte dávať svojou bytosťou, svojou povahou! Nie azda výhradne peniazmi a majetkom. Potom by predsa nemajetní boli vylúčení z možnosti dávania. A v tomto správaní, v tomto „dávaní seba“ v styku so svojím blížnym, v ohľade a úcte, ktorú mu dobrovoľne preukazujete, spočíva to „milovanie“, o ktorom hovorí Ježiš, spočíva v tom aj pomoc, ktorú svojmu blížnemu poskytujete, pretože tým sa sám mení alebo sa stáva schopným šplhať sa ďalej do výšky, pretože pritom môže zosilnieť.

Spätné žiarenia toho vás však vo svojom zvratnom pôsobení rýchlo pozdvihnú nahor. Z nich budete stále dostávať novú silu. Šumiacim letom môžete potom mieriť k Svetlu…

Úbohí hlupáci, ktorí sa ešte môžu pýtať: „Čo pritom získam, keď zanechám tak veľa starých zvyklostí a zmením sa?“ Je to vari obchod, ktorý sa má uzavrieť? A keby získal len ako sám človek, sám pre seba v povznesení svojej bytosti, už to by bola primeraná odmena. Ale toho je nekonečne viac! Opakujem: Začiatkom dobrého chcenia stavia každý aj medzník na koniec nevyhnutnosti svojho odpykávania, ktoré sa musí naplniť a ktorému nikdy nemôže uniknúť. Nikto iný ho v tomto ohľade nemôže zastúpiť. Svojím rozhodnutím teda určuje dohľadný koniec nevyhnutnosti odpykávania. To je hodnota, ktorú nedokážu vyvážiť ani všetky poklady tohto sveta. Tak sa prebojováva otrockými reťazami, ktoré si sám trvalo ukovával. A preto hore zo spánku, ktorý znervózňuje. Nech konečne nadíde prebudenie!

Preč s opojením, ktoré ochromujúco vytvára predstavu, že vykúpenie Spasiteľom sa stalo sprievodným listom na to, aby ste smeli celý svoj život bezstarostne holdovať „sebectvu“, len keď sa ešte nakoniec stanete veriacimi, obrátite sa a odídete z tejto zeme vo viere v Spasiteľa a v jeho dielo! Ste hlupáci, ak od Božstva očakávate také úbohé neúplné dielo! To by predsa znamenalo pestovať zlo! Myslite na to a osloboďte sa!