Vysoko vzdúvali sa vlny nespravodlivosti v dobe faraónov. Nemravnosť a zločiny slávili triumfy. Zotročenie Izraela dospelo k vrcholu.
     Tu vošiel na túto zem Abdruschin! Zo Svetla bol tým učinený prvý krok k záchrane tých ľudských duší, ktoré chceli túžobne usilovať ku Svetlu! Veľká núdza Židov očistila týchto tak, že ich duševné schopnosti v mukách potlačovania dosiahli tak jemného stupňa vývoja, že medzi vtedajšími ľuďmi oni jediní boli schopní prijímať záchvevy, ktoré prichádzali zo svetlých výšin do týchto hlbín.
     Tieto záchvevy boli tu vždy a sú stále. Nebolo však na zemi ľudí, ktorí by sa snažili, aby ich prijali. Až najmučivejšia bieda otriasla po dlhej dobe dušami zotročených Židov a uvoľnila ich tak, že konečne mohli pociťovať tiež jemnejšie záchvevy v kozme. Tým vzniklo tápajúc prianie po blízkosti Božej, ktoré sa konečne povznieslo k vrúcnemu vzplanutiu úpenlivej prosby.
     Pri tomto túžobnom volaní ku Svetlu o pomoc dostavilo sa tiež zvratné pôsobenie. Kým myslenie a cítenie týchto ľudí obracalo sa k zemi, nemohlo k nim v spätnom pôsobení samozrejme tiež nič iného prúdiť naspäť. Keď však konečne obrátili svoj pohľad hore ku Svetlu vo vážnom a skutočne pokornom chcení, tu mohol sa v spätnom pôsobení do duší tiež silnejšie vlievať iba prúd Svetla. Volanie o pomoc trpiaceho ľudu bolo tým vypočuté. Záchranca prišiel!
     Prišiel v splnení Božej vôle, z ktorej vyšiel. Preto zostáva tiež neodvratným zákonom, že všade kde prichádza, musí vzniknúť nepriateľstvo na tých miestach, kde sa niečo stavia proti spravodlivej Vôli Božej. Avšak tam, kde spravodlivosť v skutočnom zmysle tvorí časť života, vzniká najčistejší mier a blaho.
     Pretože Abdruschin vtedy ako teraz nosí v sebe živú Božiu Vôľu, z ktorej vychádzajú zákony vo stvorení a pretože on je Božská Vôľa, ktorá sa stala človekom, môže preto už svojim bytím rozuzliť všetky konečné účinky duchovných zákonov vo stvorení.
     Prejavenie a rozuzlenie utvára sa pri tom pre každého jednotlivca i pre celé národy vždy tak, že presne odpovedá tomu koncu, ktorý skrýva v sebe nimi práve samovoľne zvolená cesta. Odpovedá teda presne druhu, do ktorého smeru sa práve dobrovoľne postavili. Ak klonia sa k temnu, budú celkom neodvratne tiež nasledovať hrôzy. Tým, ktorí usilujú ku Svetlu, prinesie však šťastie a radosť. I keď cesta až k tomuto koncu zdá sa byť každej ľudskej duši veľmi vzdialená, takže sa ľudia domnievajú, že majú čas, mnoho času k poslednému rozhodnutiu, ktoré má mať konečnú platnosť ... keď vojde medzi nich Abdruschin ako časť živej Vôle Božej, privedie sa samočinne a bez akéhokoľvek prechodu rýchle koniec všetkých ciest ako prirodzený zákon. A v tom spočíva posledný súd!
     Koniec blíži sa magnetickou mocou, vyžarovanou Abdruschinom, tak rýchle k rozuzleniu, že ľudská duša nemôže už sledovať svoju cestu ako voľakedy, ale musí sa jej ihneď dostať ovocia toho, čo zasiala. Pri tom prepadajú súdu tiež diela všetkých duší. Rozkvitajú, akonáhle sú podľa Vôle Božej, alebo sa zrútia v sebe, ak nie sú s ňou v plnom súlade. K tomu patrí všetko podnikanie. Počínajúc rodinou a manželstvom, až k činnosti v povolaní, nech je to v remesle, priemysle, obchode, v hospodárstve alebo v štátnictve, všetko prepadá súdu. Prepadá to ihneď rýchlemu rozuzleniu duchovných zákonov podľa Božej spravodlivosti. Človek nemôže v tom nič zadržiavať alebo odsunovať, nič prikrývať alebo zahaľovať. Bezmocne musí nechávať cez seba prechádzať to, čo žiada ozajstné právo. I keď sa toto právo nejaví podľa ľudských pozemských názorov.
     Božia Vôľa, ktorá sa stala človekom, je ako živý kontakt, ktorý dáva vznikať zápalnej iskre rozuzlenia všade, kdekoľvek sa vo svojom pozemskom bytí dotýka človeka alebo celého národa. Samotné bytie tejto Božej Vôle privoláva nutne zúčtovanie a všade núti k rozhodnutiu, k rozhodnutiu poslednému, ktoré je pre všetko jestvujúce ešte možné.
     Tak stáva sa súdom, kamkoľvek prichádza, hoci sám nepotrebuje súdiť. Svojim pôvodom je ako samočinný kľúč pre uzavretie všetkého diania. Je ako meč, ktorému je potrebné len postaviť sa do sveta, aby sa každý a tiež všetko na ňom oddelilo!—
     Pretože bezprávie Egypťanov volalo vtedy v utrpení židovského národa až hore ku Svetlu, predchádzal Abdruschin Syna Božieho, a nasledoval žalobu, aby priniesol Egypťanom súd. Prišiel, aby oslobodil národ Židov, ktorý bol očistený mukami, aby mohol raz splniť svoje povolanie tak, aby ako národ vtedy najzrelejší prijal Syna Božieho, akonáhle k tomu nadišiel čas. —
     Tak prišiel na svet v kniežati najmocnejšieho zo susedných národov Egypťanov Vyslanec pre Boží súd. Ako knieža Arabov niesol meno Abdruschin. To znamená podľa zmyslu: Syn Ducha Svätého.
     Býval často v paláci Faraónovom a spôsobil tým celkom sám rozuzlenie duchovných zákonov pre celý národ. Len tak bolo možné, že Mojžiš mohol vtedy tiež vyhlasovať všetky tresty, ktoré sa rýchlo vyplnili! Toto vyplnenie spôsobil Abdruschin, ktorý ako časť živej Božej Vôle musel priniesť na zem vyrovnávajúcu spravodlivosť v samočinnom rozuzlení duchovných zákonov, ktorých následok javí sa i v hrubohmotnosti.
     Tak bol národ Egypťanov vo svojej nespravodlivosti a nemravnosti ťažko drvený a súdený Božou Vôľou a národ Židov bol pri tom oslobodený ku vzostupu, k splneniu povolania, aby vo svojom okruhu s rastúcou zrelosťou pripravil pôdu pre prijatie Syna Božieho na zemi.
     Bol to počiatok kruhu, ktorý v sebe skrýval mocné dianie a ktorý sa musí uzavrieť opätovným príchodom Abdruschina na túto zem! Ľudstvu bola tým vložená do rúk možnosť vzostupu do netušených výšin.—
     Vo vtedajšej dobe podmanil si Abdruschin medzi inými i vysoko vyvinutý národ indického pôvodu. V tomto národe bol veštec, ktorému sa práve prítomnosťou Abdruschinovou dostalo vysokých zjavení. Bolo úlohou veštca, aby tieto zjavenia prehlásil, pretože by boli pomohli ľuďom, aby ľahšie a rýchlejšie dospeli duchovne do výšin. Ale on sa miesto toho uchýlil úplne do seba, žil uzatvorený pred ľuďmi a spracovával svoje neobyčajné vedenie len pre seba, tak ako i dnes tak veľmi mnohí činia. Tiež dnes vzďaľujú sa vedomci, alebo tí, ktorí sa nimi stali, vo väčšine prípadov buď do seba, alebo sa uzatvárajú pred všetkými ľuďmi, keď to vôbec je možné, pretože sa obávajú, že by neboli pochopení, alebo že by sa im ľudia vysmiali. Často tiež preto, aby svoje vedenie vychutnali len pre seba a kochali sa ním.
     Také chovanie je však nesprávne. Komu sa dostalo väčšieho vedenia, má ho dávať ďalej, aby ním pomáhal druhým. Veď i pre neho samotného bolo darom. Nemohol ho získať. Menovite prijatie zjavenia zaväzuje. Obyčajne však vytrubujú do sveta len tí, ktorí vidia málo a to, čo pre druhých nemá žiadnej ceny. Tým škodia ľuďom, ktorí sa skutočne stali vedomcami, pretože sú potom už dopredu hádzaní s nimi do jedného koša a neprikladá sa im žiadna cena. Tiež z týchto dôvodov mlčí mnoho vedomcov, ktorí by inak hovorili.
     Tak zlyhal i tento veštec dávnych dôb vo svojej skutočnej úlohe. Bol pri tom, keď kládli do hrobu pozemsky smrteľné pozostatky Abdruschinove. Ale tu ho to premohlo mocou a v najvyššej inšpirácii vytesal do veľkého kameňa v hrobke celé dianie. Začal pôvodom Abdruschinovým z Božského, opísal jeho úlohy počas putovania svetmi až k znovuspojeniu s Božským a k jeho konečnej úlohe. Písmo v kameni obsahuje i dnešnú dobu so všetkým dianím.
     Náhrobok Abdruschinov, dnes ešte skrytý zrakom zvedavých ľudí, má totožné znamenie, ako kameň, ktorý kryje kosti, ktoré nosil Syn Boží na zemi. Zjavenie tejto skutočnosti ľudským zrakom zostane ešte vyhradené hodine pozemského splnenia. Ale táto doba nie je ďaleká.—

— — —

     Kruh začal sa pohybovať. Dianie sa rozvíjalo. Ako koruna všetkého prišiel Syn Boží na zem k vyžiadanej spáse ľudstva i celého stvorenia.
     Ale ľudia túto spásu neprijali. S počiatkom pozemského blahobytu vzrástla opäť duchovná nedbalosť, ktorá vzala všetku jemnosť cítenia a v ďalšom dôsledku dala vybujnieť ľudskej pýche, ktorá sa stále hustejšie kládla okolo ľudskej duše ako dusiace ju tŕnie a odtrhla ju od všetkých záchvevov, ktoré sa znášali z jasnej výšky.
     Tak nachádzalo posolstvo Syna Božieho zo Svetla len málo ozvien v ľudských dušiach, znovu zas stiesnených a obmedzených. Vznešený nositeľ Svetla bol ako im nepohodlný zavraždený.—
     V tej dobe bola tiež indickému veštcovi z pozemského času Abdruschinovho daná príležitosť k náprave jeho vtedajšieho zlyhania. Z milosti narodil sa znova ako Gašpar, jeden z troch kráľov od východu, ktorí poznali hviezdu a vyhľadali dieťa. Tým dostalo sa mu možnosti odpykať osud, ktorý si na seba uvalil svojim mlčaním, pretože poslanie Abdruschinove je v najtesnejšej súvislosti s úlohou Syna Božieho. Ale tentoraz opäť sklamal i s oboma druhými kráľmi. Nemohlo byť ich úlohou, aby len cestovali do Betlehema a raz priniesli dieťaťu dary a potom opäť zmizli. Boli zvolení a určení byť v poznaní stále po boku Synovi Božiemu, aby mu uľahčili jeho pozemskú dráhu vo všetkých čisto pozemských veciach! Po celý jeho pozemský život. Mali ho podporovať pozemsky svojou mocou a svojim bohatstvom. Len za týmto účelom zrodili sa do svojich pomerov, súc už pred zrodením k tomu určení a potom obdarení milosťou jasnovidectva, aby mohli ľahko splniť to, čo si skoršie vyprosili.
     Ale sklamali v tom a medzi nimi i niekdajší veštec po druhýkrát.—
     Už vtedy nebolo dobre rozumené vznešenému posolstvu Syna Božieho z Pravdy. Neskorší duchovní vodcovia potom ho stále viac znehodnocovali a navyše falošne vykladali a tak sa stratil jeho čistý lesk. Nad celým ľudstvom, nad všetkými krajinami rozkladalo sa opäť temno.—
     Bez prekážky však pohyboval sa v stálom vzraste tento otvorený kruh a prinášal tým svetu tiež stále bližšie hodinu, kedy v novom príchode vtelenej Božej Vôle nutne nadíde neodvratné uzatvorenie tohoto kruhu. Koniec spojí sa so začiatkom. V tom však je rozuzlenie a zúčtovanie všetkého diania! Prináša veľký obrat svetov.
     Obrat svetov! Naliehavo nutný, aby svet nebol zahnaný ľudským samozaslepením úplne do skazy. I prišiel znovu Abdruschin na túto zem, aby uzatvoril kruh, rozuzlil všetky duchovné zákony, ktoré sú nesprávnym chcením ľudí zle zamotané a tým aby vyplnil, čo bolo zasľúbené varovne a napomínajúc už pred tisícimi rokmi:

     Trpezlivo čakal a sledoval na ľuďoch veľmi pozorne ich falošné pôsobenie. Mnohé z toho zažil sám na sebe. Znovu budil nepriateľstvo tam, kde niečo nebolo v súhlase s Božou Vôľou a prinášal mier tam, kde bolo správne stanovisko k Božej Vôli. Čakal, až ho zastihne Božia výzva, aby začal.
     A pretože zatiaľ temno votrelo sa už do všetkého, čo vzniklo ľudskou činnosťou, bolo tu prevážne pre neho len utrpenie a beznádejný boj, kým zostával spútaný a nesmel rozvinúť svoju moc. Vyžarovania v ňom boli husto zahalené, aby neprivodili príliš skoro silné vybavenia, ktoré patria k súdu sveta. Až od hodiny, ktorá prinášala obrat svetov, smeli zvoľna a postupne padať z neho záhaly a obaly.
     Až do tej doby mohol však hlásať ešte raz Slovo Pravdy, neznetvorené, tak, ako ho prinášal už Syn Boží, aby tým, ktorí vážne hľadajú Svetlo, dostalo sa príležitosti k záchrane v súde. Pretože ktoré ľudské duše skutočne a vážne hľadajú Pravdu a túžia po duchovnom vzostupe, nielen po svetskej moci pod zámienkou duchovného hľadania, tie tiež nájdu v tomto Slove Pravdy svoju záchrannú kotvu! Pre všetkých ostatných nie je to však dané. Zostávajú slepí a hluchí, pretože v dôsledku zákona bezpodmienečného spätného pôsobenia nezaslúžili záchrany. Veď i v záhrobí po pozemskej smrti sú slepí a hluchí, napriek tomu že musia žiť. Božie Slovo Pravdy dal tentoraz ľudstvu opäť pod svojim vtedajším menom Abdruschin. Stalo sa tak preto, aby poukázal na začiatok tohoto kruhu diania, ktorý sa musí uzatvoriť týmto obratom svetov. Toto platí pre tých, ktorí vo včasnom poznaní ešte prežijú súd.
     Je to poukaz k uľahčeniu neskoršieho prehľadu. Porozumenie pre to príde ľuďom až po očiste, až budú vylúčené falošné duše, ktoré mätú a pre všetky ostatné začne vzostup v obnovenom rozkvete.
     A naraz bola tu hodina splnenia zasľúbení pre veľký obrat svetov. Zdanlivo neohlásená, ako tomu bolo vtedy v Egypte. Vedeli o tom len zúčastnení, zatiaľ čo ľudstvo kľudne spalo. Pripravovali sa tým veľké veci. Abdruschin vošiel po dlhej dobe učenia na zemi do svojho poslania, ktoré ho predstavuje ľudstvu ako Syna Človeka, ktorý je zasľúbený, aby sa na ňom súdilo ľudstvo! Na ňom! Pretože ako už bolo vysvetlené, On je súd, sám však nesúdi.—
     Napriek tomu, že až do obratu svetov bol na zemi ťažko zdržovaný hustými obalmi, pôsobil Abdruschin predsa už v dobe učenia a vybavoval duchovné zákony. Síce slabo a vždy len tam, kde vošiel osobne do styku, ale predsa len nezvratne v jednotlivcoch, tak ako v ich dielach. Jedine svojim bytím, samočinne, ale neosobne trestal alebo odmeňoval všetko, čo mu pri tom vyšlo v ústrety! Tomuto živému prírodnému zákonu nebolo možné úplne prekážať v jeho pôsobení. Čo bolo nezdravé a falošné, nemohlo skrze neho žať správne a zdravé ovocie. Pokrytectvo alebo vonkajší sebaklam, v ktorom tak mnohí ľudia často žijú, nemohli prirodzene potom očakávať prospech, ale vždy len škodu v neomylnom rozuzlení spätných pôsobení.
     Bolo však opäť tiež samozrejmé, že pochabí ľudia v ťažkom nedostatku svojho sebapoznania nevideli pri tom spravodlivé prejavovania svojho vlastného vnútorného života, ale chceli pripúšťať len vonkajšie dianie, ako by vychádzalo od Abdruschina. Tak ho osočovali, hanili a podozrievali, čo často nutne ťažilo prvú polovicu Jeho pozemskej cesty. Ale potom prinášal stvoreniu súd!
     Ako kráľ Imanuel vo vesmíre, ako Parsifal Prastvorených a v duchovnej ríši a konečne ako Syn Človeka v hrubohmotnosti na tejto planéte Zem. Trojdielny v jednom, pôsobí súčasne ako Božské mystérium. Je to postup, ktorý nemôže byť pochopený vyvinutými ľudskými duchmi. Prastvorení majú však na ňom už podiel, pretože i oni môžu pôsobiť tu na zemi, zatiaľ čo súčasne plnia svoju službu hore v hrade Grálu.
     S obratom svetov spadli s Abdruschina obaly, ktoré mu prekážali. Prejav nadobudol tým netušenej moci, ktorú Abdruschin teraz môže a musí vedome vysielať tými smermi, ktoré sú mu označené Božou Vôľou, aby zničil všetko nezdravé a tým oslobodil zdravé od škodlivého tlaku, ktorý ho zdržuje a ktorý doteraz prekážal vo voľnom vzostupe ku Svetlu.
     Tak vzíde konečne na zemi vytúžené Kráľovstvo Božie, ktoré kedysi bolo zasľúbené spravodlivým ako Tisícročná ríša. Bude vynútené nadpozemskou a nadľudskou mocou, ktorá je daná Vyslancovi Božiemu k vyplneniu zasľúbení!
     A znovu dostalo sa indickému veštcovi, neskoršiemu kráľovi Gašparovi z krajiny východu, príležitosti, aby teraz odpykal dvojité sklamanie. Bolo mu to povolené ako posledná možnosť. Aby mohol spolupôsobiť pri poslednom dianí. Tentoraz nie síce pozemsky, ale predsa duchovne.
     A teraz vyplnia sa všetky zasľúbenia, nezadržateľne a nezmeniteľne, ako je tomu v určení Božom! Ani jedno z nich nezostane otvorené, pretože kruh začína sa už zvoľna uzatvárať. A s časťou Abdruschin-Parsifal spojuje sa teraz v samotnom pozemskom tele ešte i jeho časť Božská a tak povstáva teraz v tejto hrubohmotnosti Imanuel, ktorý bol všetkému ľudstvu zasľúbený už prorokom Izaiášom! Ľudia sa síce snažili uvádzať zasľúbenie Imanuela, Syna Človeka, ako totožné so zasľúbením Ježiša, Syna Božieho. Ukazuje to však len nedostatočnosť ľudského pochopenia, dokonca i voči najzreteľnejším a jednoznačným spísaniam biblie. Keď sa už mohla stať chyba, že na pojem označenia Syna Božieho a Syna Človeka chcelo sa hľadieť ako na pojem totožný, pretože sa v tom nikto nevyznal a veriaci boli príliš ustrašení, než aby prijali myšlienku na dve osoby, musel by predsa zrejmý poukaz na dve úplne rozdielne mená v zasľúbení priviesť k úsudku, že sa jedná o dve osoby. Preto blažene všetkým ľuďom, ktorí ešte v poslednej hodine môžu v sebe prísť k poznaniu!

Amen!

---

ZÁVEREČNÉ SLOVO.

Abdruschin dokončil teraz svoje posolstvo ľudstvu. Po dokončení povstal v ňom Bohom poslaný Syn Človeka

I M A N U E L,

ktorého sám Syn Boží, Ježiš zasľúbil ľudstvu k súdu i ku spaseniu, keď už starí proroci na neho poukazovali. Nosí znamenie svojho vznešeného poslania: Živúci kríž Pravdy, žiariaci z neho a Božskú holubicu nad sebou, ako ju nosil Syn Boží.

Ľudstvo, prebuď sa zo spánku
svojho ducha!

---

Abdrushin - Vo Svetle Pravdy
( preložené z: 3. nezměněné velké vydání, Zlín, Nakladatelství Hlas, 1996. )